znikla u Rimanov (v pol. 9. stor.), ktorí sa pomocou nej vyhýbali priamemu osvetleniu interiéru, ale namiesto skla používali napríklad nafarbené vysušené rybie blany.

Plne sa vyvinula v stredoveku vo Francúzsku (Saint Chapelle v Paríži, 1203 - 1248)

Spočiatku bola farebnosť vitráže tmavšia, temnejšia (napr. u Cisterciánov vo Francúzsku), ale neskôr, spolu so zdokonaľovaním technológie výroby skla sa aj farby postupne rozjasňovali. V 14. stor. sa používalo aj biele sklo.

V renesancii sa výrazne zlepšovala technika (tenšie a farebnejšie sklá, väčšie tabule).

V baroku ustúpila do úzadia.

V romantizme znovu ožila.

Aj napriek tomu, že ju vlastne používali v každom období, najrozšírenejšia bola v secesii.

V modernom umení sa jej venoval napr. Marc Chagall.

Námety: biblické príbehy v symbolickom vyjadrení - vyjadrenie duchovnej podstaty.

Slovensko: od druhej polovice 19.stor. (Hložník - Považská Bystrica, Fulla - Ružomberok), Bratislava - Divadlo P.O.Hviezdoslava (1952), PKO (1957), po roku 1989 sa vitráž do výzdoby architektúry vrátila s obnovou kostolov a takisto s výstavbou nových moderných cirkevných stavieb.

Začalo to od spájania sklenených „čočiek“, cez ploché tabuľky, k rôznym domaľovaniam farbou väčšinou čiernou, neskôr žltou, červenou a ďalšími farbami, až k úpne prefarbeným sklám. Na spájanie skiel sa používali olovené profily.

Olovené vitráže – ide o klasické remeslo, kde sa narezané sklo vkladá do olovených profilov, tie sa následne cínujú a patinujú na čierno prípadne medeno. Práca musí byť precízna a presná aby jednotlivé sklá vo vitráži do seba krásne zapadali. Používali sa v historických pamiatkach, kostoloch a zámkoch. Ako súčasť vitráží sa používala maľba na sklo. Farby sa vypaľovali v peci aj niekoľkokrát podľa náročnosti, intenzity a množstva farebných odtieňov. K rekonštrukcii starých vitráží sa musí pristupovať zvlášť obozretne. Nesmie utrpieť ani výtvarná, ani historická hodnota diela.

Na nápad nahradiť olovený profil medeným plechom a spájať vitráž cínom prišiel v New Yorku sklár Louis Comfort Tiffany začiatkom minulého storočia. Inovatívnosťou sa trafil do obdobia secesie. Nová technika a farebné dúhové sklá umožňovali jemnejšie spoje, prepracovanejšie detaily, umožňovali vystúpiť do priestoru. Technika sa uplatňovala v šperkoch, bytových doplnkoch, lampách. Bolo v móde vlastniť „niečo od Tiffanyho“. Technika Tiffany je pomerne mladá. Po otvorení hraníc svetu sa aj do našej krajiny začali dovážať farebné sklá – katedrálové, opálové atď.